Teória praktického extrémofila

TL;DR Extrémofily sú organizmy schopné žiť v podmienkach škodlivých pre väčšinu života na Zemi. Človek je praktický extrémofil, vyvinul si schopnosť meniť tenkú škrupinu biosféry okolo seba a žiť aj v extrémnejších podmienkach ako baktéria na dne Mariánskej priekopy.

Ale baktéria, ktorá prežije v rádioaktívnom jazierku, nie je nič oproti človeku - ten si proste vezme skafander a pôjde si do jazierka zaplávať pre radosť a trochu adrenalínu. Extrémna adaptácia však má svoje výhody aj nevýhody a výhody treba využiť, kým o nevýhodách treba vedieť a zariadiť sa podľa toho.

Pri sledovaní adaptácie je dôležité dívať sa na človeka správne - človek nie je monolit a nedá sa ani zjednodušiť na organický stroj či počítač.

Človek je zložitý systém, ktorý má svoje vnútorné prostredie a s vonkajším prostredím komunikuje rôznym spôsobom - vymieňa si hmotu, energiu a informácie. Na rozhraní medzi naším vnútorným a vonkajším prostredím žijú iné organizmy, s ktorými je človek spravidla v symbióze, pomáhame si navzájom. A prekvapivá časť pohľadu - rozhranie nášho vnútra a vonkajška tvorí napríklad aj naša tráviaca sústava alebo pľúca. Vzduch, ktorý vdýchneme, a jedlo v tráviacom trakte stále patria vonkajšiemu svetu. Náš mikrobióm, baktérie žijúce v črevách, sú naši partneri, nie naša súčasť.

To, čo máme "dnu", tiež nie je homogénne. Sme organizmus, ktorý je zložený z miliárd iných organizmov, napríklad mitochondrie, ktoré dnes berieme ako samozrejmú súčasť našich buniek, boli kedysi dávno samostatnými baktériami (podľa molekulárnych "hodín" založených na meraní mutácií DNA došlo k endosymbióze pred dvoma miliardami rokov).

Pri adaptácii následne platí princíp od malého k veľkému a od krátkeho k dlhému. Malé a jednoduché časti nášho organizmu sa adaptujú rýchlejšie, než tie zložité.

Na úplne odlišnú stravu (napríklad ak sa zo Slovenska presťahujete do hinduistickej časti Indie) si zvyknete pomerne rýchlo, ale na ostré umelé svetlo po západe Slnka si zatiaľ ľudský mozog nezvykol - náš cirkadiánny rytmus rozhodí svetlo obrazoviek aj prelet viacerých časových pásem (jet lag).

Nie je to univerzálna pravda ani dogma bez výhrad, ale väčšinou je to takto a priatelia šabľozubého tigra sa tým môžu riadiť - mikrobióm, kde sa život baktérií meria v hodinách, sa prispôsobí novej situácii rýchlejšie, než veľké orgány (svaly, kosti, koža či mozog).

Adaptácia je jednou zo základných vlastností života. Ale život ako taký je pojem skôr pre filozofov, to riešiť nejdeme. Z praktického pohľadu je dôležité, že ako nám pribúdajú roky, raz dôjde k zlomu, kedy telo prestane uprednostňovať aktivitu a prejde do režimu čo najšetrnejšieho prežívania. Je to evolučný mechanizmus, ktorý nie je univerzálny, pretože existuje aj tzv. zanedbateľné starnutie (negligible senescence) a niektoré organizmy starnú bez degradácie - napr. krokodíly alebo sekvoje. Ale ľudia sa proste vekom "kazia". A súčasťou kazenia sa je od istého veku aj tá pasivita - a práve súboj s ňou je najväčšou výzvou pre priateľa šabľozubého tigra na ceste longevity.

Po štyridsiatke sa degradácia organizmu zrýchli, ale niektorým veciam dokážeme zabrániť. Napríklad:

S blížiacou sa menopauzou ženy často priberú a potom sa tých kíl nevedia zbaviť. Ten nárast hmotnosti však nie je zapríčinený iba hormónmi, ale aj v dôsledku toho, že kým v mladosti si telo držalo nejakú kondíciu takpovediac "samé", v perimenopauze pri nečinnosti začne telo svaly "páliť", pretože má pocit, že ich nepotrebuje a stavebným materiálom z nich chce plátať "diery", ktoré prichádzajú s vekom - napríklad kolagén by radšej poslalo do kolien než do bicepsu alebo kože na krku. Ale kým menopauzu odvrátiť nemožno, degradáciu svalov áno - stačí cvičiť a jesť stravu, v ktorej je všetko potrebné, čo si starnúce telo pýta. Lepšia kondícia a silnejšie svaly následne zabránia priberaniu, pretože silné telo má vyšší bazálny metabolizmus (viac informácií nájdete napr. v článku o Chudnutí pod dohľadom tigra).

Že majú problém kolená, zvykne telo hlásiť vopred, varovaním je napríklad krátka bodavá bolesť, opuch aj bez udretia alebo neustupujúca bolesť pri schádzaní dole svahom. Ak nepočúvame a bolesť iba prekryjeme (napríklad Voltarenom), môže sa stať, že keď o pár rokov konečne zareagujeme, bude už neskoro. Spočiatku pritom pomoc nie je vôbec náročná, boľavé kolená a výmena bedrového kĺbu nie sú v starobe "povinné", je to len dôsledok nesprávnej stravy a chýbajúceho alebo nevhodného pohybu - viac informácií o kĺbovej výžive je v článku o behu po štyridsiatke.

Ani pleť si nemusí nevyhnutne pýtať zákrok estetickej medicíny. Ak dodáte telu potrebné živiny (viď Jeden deň priateľa šabľozubého tigra), telo nebude musieť šetriť tam, kde sa vám následok šetrenia nebude páčiť. Dostatok kolagénových peptidov v strave, dostatočná hydratácia (čistou vodou, nie pivom či vínom :) a kvalitná kozmetika s účinným množstvom kyseliny hyaluronovej a urey dokážu doslova zázraky - v porovnaní s tým, ako vyzerá koža rovnako starého človeka, ktorý sa stravuje nesprávne a o pleť sa nestará ani zvonka.

Jednoducho, po štyridsiatke sa už nemôžeme spoľahnúť, že si telo so všetkým poradí "samo", na pozadí a bez našej pozornosti. Ale ak vieme, čo sa v organizme deje, vieme sa postarať o to, aby prišli niektoré príznaky starnutia oveľa neskôr a niektoré, ktoré sa považujú za "bežné", nemusíme mať vôbec.

Zdroje informácií a zaujímavé fakty

1. Current Biology. (2021). Evolution: Reconstructing the Timeline of Eukaryogenesis. Dostupné z: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S096098222031887X
   • Poznámka: Pre potvrdenie teórie endosymbiózy mitochondrií a časového odhadu, kedy k nej došlo ("pred dvoma miliardami rokov").
2. Eloe-Fadrosh EA, Rasko DA. The human microbiome: from symbiosis to pathogenesis. Annu Rev Med. 2013;64:145-63. doi: 10.1146/annurev-med-010312-133513. PMID: 23327521; PMCID: PMC3731629. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3731629/
   • Poznámka: Pre potvrdenie symbiotického vzťahu s mikrobiómom a jeho úlohy v zdraví, ako aj rýchlosti jeho adaptácie na zmeny v strave.
3. Sletten TL, Cappuccio FP, Davidson AJ, Van Cauter E, Rajaratnam SMW, Scheer FAJL. Health consequences of circadian disruption. Sleep. 2020 Jan 13;43(1):zsz194. doi: 10.1093/sleep/zsz194. PMID: 31930347; PMCID: PMC7368337. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7368337/
   • Poznámka: Pre informácie o vplyve umelého svetla a jet lagu na cirkadiánny rytmus človeka, čo podporuje tvrdenie o pomalej adaptácii mozgu na svetelné zmeny.
4. Xia, C., & Møller, A. P. (2022). An explanation for negligible senescence in animals. Ecology and Evolution, 12, e8970. https://doi.org/10.1002/ece3.8970
   • Poznámka: Pre potvrdenie konceptu "zanedbateľného starnutia" u niektorých organizmov (napr. krokodíly), čím sa odlíši ľudské starnutie.
5. Kelley GA, Kelley KS, Tran ZV. Resistance training and bone mineral density in women: a meta-analysis of controlled trials. Am J Phys Med Rehabil. 2001 Jan;80(1):65-77. doi: 10.1097/00002060-200101000-00017. PMID: 11138958. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11138958/
   • Poznámka: Pre diskusiu o strate svalovej hmoty s vekom a dôležitosti cvičenia a výživy. Podporuje myšlienku, že degradácii svalov sa dá zabrániť.
6. Michaela Musilová, PhD. (n.d.). Official Website. Dostupné z: https://www.michaelamusilova.com/
   • Poznámka: Odkaz na webstránku Dr. Musilovej ako potvrdenie jej odbornosti v oblasti astrobiológie a extrémnych organizmov.