Teória žraločích šupín

TL;DR: Zdravé a najmä vlastné zuby môžete mať do konca života. Zdravie zubov závisí od údržby, oveľa viac než od genetickej predispozície, a nie je povinné mať v starobe už len zubnú protézu.

1. V ústach potrebujeme čo najstabilnejšie, pH neutrálne prostredie. Jedzte menej cukrov, hlavne nie lepivé formy (cukríky). Úplne sa vyhnite presladeným kyselinám (kolové nápoje a džúsy) - aj kvôli zubom, ale hlavne kvôli Teórii fruktózového zámku.
2. Po jedle si zuby iba vypláchnite čistou vodou, nedrhnite ich kefkou, pretože povrch zuba je tesne po jedle dočasne oslabený.
3. Ráno a večer si umyte zuby mäkkou kefkou s malým množstvom pasty s fluórom (max. 1450 ppm jednotiek) [~1]. Horšie dostupné miesta vyčistite jednozväzkovou kefkou alebo opatrne medzizubnou kefkou prípadne zubnou niťou. Elektrická kefka môže byť účinnejšia než ručná - ale používajte hlavice s jemnými štetinami a kefky so senzorom prítlaku.
4. Zubná voda je zbytočná až škodlivá (s alkoholom), ak vám ju nepredpísal lekár.
5. Žuvačka je OK, ale len bez cukru, jej účinok je v zvýšenej produkcii slín. Účinok xylitolu nie je jednoznačný a skôr vyvolá efekt fantómových kalórií, než by chránil pred kazom.
6. A - samozrejme - raz ročne si nechajte zuby skontrolovať zubárom.

Zdravé zuby sú súčasť longevity filozofie, ale v strednom a vyššom veku má už väčšina populácie chrup poškodený a postupne prechádza na rôzne zubné náhrady (pevné implantáty alebo vyberateľné protézy). Ale nemuselo by to tak byť, starostlivosť o zuby nie je nič zložité a ak s ňou začnete v detstve správne, vytvoríte si návyky, ktoré vám zabezpečia chrup hodný tigra :)

Poznámka: Problematika zubov, resp. starostlivosti o ústnu dutinu je rozsiahla, viac informácií nájdete v odkazoch na konci článku. Tu sa budem venovať len veciam dôležitým pre prax.

Zuby sú pevná štruktúra v našich ústach. Slúžia nám okrem spracovania potravy aj na rozprávanie a neverbálnu komunikáciu (úsmev, prosím 😄 Podľa súčasných hypotéz "zvonka-dnu" vznikli naše zuby počas evolúcie z kožných výrastkov, ktoré boli na odhalenom povrchu tela. A ak si niekedy pohladíte žraločiu kožu, jej drsný povrch, tzv. plakoidné šupiny, sú blízki príbuzní našich zubov. [~2]

Evolúcia zvonka-dnu dala zubom do vienka aj bohatú inerváciu, ktorá nás vie v súčasnosti poriadne potrápiť - veľa ľudí v zubárskych kreslách si praje, aby sa naše zuby vyvinuli radšej z obnovujúcej sa rohoviny ako kopytá koní či roh nosorožca. No príroda si zvolila tak, ako si zvolila, a máme zuby stále a pokryté za bežných okolností extrémne odolným materiálom, biokeramikou hydroxyapatitu.

Diabol sa ale skrýva v detailoch. Hydroxyapatit je veľmi odolný a v minulosti našim predkom plne postačoval. Zuby pravekých lovcov boli opotrebované mechanicky, neničili ich kazy. Keď sme však opustili lov & zber, v našej potrave sa objavili koncentrované sacharidy a začali sme mať (v ústach) problémy.

Zubný kaz je bakteriálno-mechanická záležitosť. Najprv musí dôjsť k poškodeniu povrchu zuba a až potom, cez trhliny a praskliny, zamieria baktérie na naše citlivé tkanivá a keď ich necháme bez ošetrenia, môže to skončiť aj hlbokým zápalom, otravou krvi a smrťou.

Ak však zabránime poškodeniu povrchu zuba, kariogénne (zub poškodzujúce) baktérie majú smolu. Môžu si žiť v našej zubnej dutine, ale tam ich jednak zmlátia naše symbiotické baktérie a druhak, ak im nedáte dostatok výživy, pomrú.

A náš problém je v tom, že:

1. máme v strave priveľa cukrov, hlavne jednoduchých,
2. jeme a pijeme jedlá a nápoje, ktoré veľmi menia pH v ústach smerom ku kyseline,
3. biokeramika hydroxyapatitu nie je proti neustálym kyslým atakom odolná.

Nárast výskytu zubného kazu u našich predkov bol s prechodom na poľnohospodárstvo dramatický. Lovci mali v chrupe do 5 % kazov, roľníci 40-50 %. Sladké a lepivé jedlá (napríklad kaše) nechávali v ústach doslova kyslé more, ktoré rozrušilo sklovinu a dovolilo baktériam prenikať hlbšie a žiť v jaskyniach našich zubov. [~3]

Cukru sme sa v priebehu dejín nezbavili, naopak, jeme ho stále viac (viď Teória fruktózového zámku). Našťastie sme však objavili spôsob, ako spraviť naše zuby odolnejšími voči kyselinám - odhalili sme tajomstvo flóru.

Fluór je v čistej podobe toxický a vysoko reaktívny žltozelený plyn. Takto ho však bežne neuvidíte, okolo nás je v podobe zlúčenín, najmä fluoridov. Pitná voda z kohútika máva 0.1-0.3 ppm fluoridov, špeciálne fluoridovaná voda v USA 0.7 ppm.

Fluór má zaujímavú vlastnosť, jeho ión sa dokáže "prepašovať" do kryštalickej mriežky hydroxyapatitu, nahradiť hydroxylovú skupinu (OH⁻) a vytvoriť fluóroapatit, ktorý je oveľa odolnejší voči pôsobeniu kyselín.

Fluór je tiež katalyzátorom remineralizácie skloviny, ak zlá baktéria ešte neprenikla do hĺbky zuba, pôsobením dostatočného množstva fluóru (typicky v našich slinách) sa vie povrch zuba zaceliť.

Proste nám pripadalo, že sme narazili na perpetuum zubile a vďaka fluóru máme v ústach namiesto Steva Rogersa Kapitána Ameriku so štítom z vibrania. [~4]

Po objavení účinkov fluóru sa zdalo, že máme vyhrané, stačí pridávať fluór do vody a hneď máme všetci zuby z vibrania a kazy miznú do zabudnutia. V USA začala plošná fluorizácia vody v roku 1945 a viac menej trvá až doteraz. V Európe preferovali fluoridy skôr v strave a celý svet začal používať fluórom obohatené zubné pasty. Štúdie potvrdili plošný pokles kazivosti zubov a všetci sa tľapkali po pleciach.

Ale.

Nezámernou chybou designu homo sapiens je veľmi krehká hranica medzi tým, koľko fluóru je pre nás málo a koľko je už priveľa. Evolúcia nás vybavila hydroxyapatitom, fluórapatitový štít bol prítomný len tam, kde vodné zdroje obsahujú prirodzene viac fluoridov. Nemáme mechanizmy na reguláciu fluóru, ak ho máme v tele priveľa. Vedeli sme, že nadmerná expozícia prináša fluorózu (viditeľným príznakom boli biele škvrny na zuboch), ale na ďalšie škodlivé účinky sme prichádzali postupne a veľa z nich bolo ignorovaných podľa filozofie "pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi".

Akurát, že tých negatívnych účinkov je veľa a v súčasnosti, keď sme pod tlakom reklamy na rôzne formy dentálnej hygieny, je veľmi jednoduché prehupnúť sa do hranice nebezpečného príjmu fluóru. Ak máte fluór vo vode ako v USA a reklama vás tlačí umývať si zuby po každom jedle, predávkovať sa môže doslova každý. A prebytok fluóru ničí kosti, poškodzuje obličky a má negatívny vplyv aj na nervovú sústavu a mozog.

Po tomto dlhom úvode praktický návod, ako sa starať o trvalý chrup. Aj keď ho už máte značne poškodený, stále si môžete uchovať v dobrom zdraví ten zvyšok, pravidlá sú jednoduché a dôležité je poznať práve ten mechanizmus v pozadí.

1. Udržujte si v ústach rovnováhu

Zdravé zuby sú v zdravej ústnej dutine. Prirodzené pH je neutrálne (ako voda, pH 7), resp. kolíše skôr smerom k zásaditému, medzi 6.5 až 7.5. Jedlo vám posunie rovnováhu smerom ku kyselinám, ak je pH pod 5.5, začína demineralizácia povrchu zubov. Každé jedlo, aj jeden cukrík, čips alebo pohár džúsu vám mení pH. Kolové nápoje majú pH aj 2.5, džúsy 3-4, to je v podstate cukrom zahustená kyselina. Vychýlenú rovnováhu vrátia späť sliny - preto účinkuje aj žuvačka, stimuluje produkciu slín, ktoré znížia pH, nie tým, že žuvačka obsahuje nejaké čarovné unobtainium. [~6]

2. Starajte sa o mikroflóru v ústach

Nie je vhodné vyplachovať si ústa ústnou vodou, pokiaľ nemáte v ústach nejaký problém, ktorý treba liečiť. Ak ste zdraví, ústna voda len zabije vašich ochrancov - pričom ústnu vodu máte v ústach len chvíľu, ale vaša mikroflóra vás vie chrániť trvalo. Ústna voda, hlavne ak obsahuje alkohol, je kontraproduktívna - o iné sliznice sa staráme priam úzkostlivo (napr. o vaginálnu) a ústa si pod vplyvom reklamy doslova dezinfikujeme. Ústnu vodu používajte len vtedy, keď vám to odporučí váš zubár. A ústa po jedle si vypláchnite čistou vodou. [~7]

3. Používajte mäkké kvalitné kefky

Zubná pasta je v ústach príliš krátko na to, aby niečo dokázala chemicky. Pasta hlavne obsahuje fluoridy, ktoré ostávajú v slinách aj po umytí zubov a potom postupne remineralizujú chrup. Plak sa najlepšie očistí mäkkou zubnou kefkou s čo najväčším počtom štetín (napr. kefky Curaprox Velvet alebo Nordics s 12 tisíc vláknami). Kefkou netlačte, mala by sa povrchu zuba vždy dotýkať narovnanými koncami vláken.

Rôzne výstupky na kefkách či príliš tvrdé kefky nemajú zmysel a sú skôr kontraproduktívne, ak si tvrdou kefkou očistíte zuby po sladkom jedle, doslova si na zuboch vyrobíte brázdy, kam sa hneď nahrnú kariogénne baktérie.

4. Zuby si umývajte ráno a večer, dve minúty

Nepoužívajte bieliace pasty, ich účinok je často abrazívny, opäť si len vyryjete brázdy, kam pôjde kaz - sledujte údaj o RDA (Relative Dentin Abrasion) na obale pasty, pasty pod 70 RDA sú považované za bezpečné. Ak potrebujete zuby vybieliť, dohodnite sa so svojim zubárom, ich prostriedky sú účinnejšie a bezpečnejšie.

Nedostupnejšie miesta si lepšie vyčistíte jednozväzkovou mäkkou kefkou (tzv. single tuft) alebo medzizubnou kefkou či niťou, s nimi ale opatrne, hrubšie drôtené kefky vedia byť dosť drsné a raz-dva si poraníte ďasná.

5. Nečistite si zuby hneď po jedle.

Toto oslabenie nemusí byť trvalé, sliny to napravia, ale proste si nečistite zuby hneď po jedle, dajte svojím slinám čas. [~8]

6. Žuvačka po jedle je OK

Ale musí to byť žuvačka bez cukru. A nie často, pozitívny efekt žuvačky nevyvažuje možné riziká. Napríklad vo vyššom veku už zrejme nemáte úplne 100 % kĺby a čeľustný kĺb si ozaj nechcete poškodiť. Žuvačky s moderným xylitolom (cukrový alkohol, je pocitovo sladký, ale má menej kalórií a nižší glykemický index) sú v poriadku, xylitol má podľa štúdií pozitívny vplyv na ochranu proti zubnému kazu, ale stále je tu efekt fantómových kalórií podľa Teórie fruktózového zámku (v ústach máte pocit sladkosti, ale telo nedostáva kalórie, výsledkom môže byť zapnutie hladu). [~9]

A keď potom odchádzate z ordinácie, opäť si prejdite jazykom po zuboch a zapamätajte si ten pocit, tú jemne nekĺzavú hladkosť. Pretože to je stav, o ktorý sa máte snažiť. S klasickou kefkou je to pomerne náročné, preto je lepšie kombinovať ju s elektrickou, ale dá sa to.

A priateľ šabľozubého tigra viac nepotrebuje. Sivé vlasy sú vo vyššom veku povinné, ale protéza nie. A tak, ako vás zdobia šediny, vás môžu zdobiť aj snehobiele - a vlastné - zuby.

Zdroje zubných tvrdení

1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6398117/ "Fluoride toothpastes of different concentrations for preventing dental caries - PMC"
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7738188/ "The developmental relationship between teeth and dermal ..."
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3227510/ "Frequency of Dental Caries in Four Historical Populations from the Chalcolithic to the Middle Ages - PMC"
4. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6747619/ "Hydroxyapatite and Fluorapatite in Conservative Dentistry and Oral Implantology—A Review - PMC"
5. https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/fullarticle/2828425 ↩︎
6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8804887/ "Pathogenesis and modifying factors of dental erosion - PubMed"
7. https://microbiologysociety.org/news/press-releases/commonly-used-alcohol-based-mouthwash-brand-disrupts-the-balance-of-your-oral-microbiome-scientists-say.html "Commonly used alcohol-based mouthwash brand disrupts the balance of your oral microbiome, scientists say | Microbiology Society"
8. https://www.cuimc.columbia.edu/news/brushing-immediately-after-meals-you-may-want-wait "Brushing immediately after meals? You may want to wait. | Columbia University Irving Medical Center"
9. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5320817/ "Xylitol in preventing dental caries: A systematic review and meta ..."